Na slovíčko...

Marcela Černáková


Text: Anton Martinec
Foto: Petra Áčová

Koľko sa venuješ jazdectvu, kde a kedy to začalo?
Jazdectvu sa venujem asi 12 rokov. Moja cesta k tomuto športu sa začala, keď som sa zoznámila s priateľmi, ktorí sa tiež venovali jazdectvu a chovu koní. Ich nadšenie a láska ku koňom ma inšpirovali a priviedli k tomu, aby som sa aj ja začala jazdiť. Láska ku koňom sa v mojom srdci rozvinula v okamihu, keď som sa ich prestala báť. Odvtedy sa jazdectvo stalo neodmysliteľnou súčasťou môjho života.
Mojím najlepším partnerom je kôň, s ktorým sme myšlienkovo prepojení. Tento druh koňa, ktorý je známy svojou inteligenciou a jedinečným charakterom, mi pomáha nachádzať odpovede na otázky, na ktoré hľadám odpovede. Čas strávený s ním je pre mňa osviežujúci a uvoľňujúci. On vie, čo chcem, a ako sa cítim aj bez slov.
Westernové jazdectvo ma uchvátilo a stalo sa mojím obľúbeným hobby. Moji priatelia ma priviedli k tejto disciplíne a postupne som si zamilovala nielen samotnú jazdu, ale aj filozofiu westernového jazdectva, ktoré kladie dôraz na vzťah medzi jazdcom a koňom a prepojenie s prírodou.
Môj kôň je plemeno Appaloosa, ktoré som si vybrala práve pre jeho jedinečnú povahu a vlastnosti. Je známy svojou inteligenciou, odvahou a priateľským prístupom, čo robí z tohto plemena skvelého partnera pre jazdcov všetkých úrovní. Ich temperament je vyvážený a dôverčivý, čo podporuje hlboké prepojenie medzi jazdcom a koňom.

Tvoja obľúbená disciplína?
Ťažko sa mi určuje obľúbená disciplína v rámci westernového jazdectva, pretože si užívam viacero aspektov tohto športu. Milujem prechádzky lesom a hobby jazdenie, ktoré mi umožňujú relaxovať a tráviť čas s koňom v prírode. Fascinujú ma aj westernové preteky, najmä disciplíny ako zaháňanie dobytka, ktoré vyžadujú rýchle reakcie a dobrú spoluprácu. Práca s koňom zo zeme, pri ktorej sa prehlbuje vzájomná dôvera, ma taktiež veľmi baví.
Westernové jazdectvo ma priťahovalo svojou voľnosťou a prepojením s prírodou. Na rozdiel od klasického jazdectva kladie western väčší dôraz na spoluprácu s koňom v prirodzenom prostredí. Tento šport a jeho tradície ma nadchli a jeho priateľská komunita ma motivovala.

Ako vnímaš jazdectvo, jazdecký šport na Slovensku?
Jazdecký šport na Slovensku považujem za dynamicky sa rozvíjajúcu oblasť s bohatými tradíciami a veľkým potenciálom na rast. Zaznamenávam čoraz väčší záujem o jazdectvo, či už v rekreačnej forme alebo na súťažnej úrovni. Hoci disciplíny ako parkúr a drezúra sú viac rozvinuté, v posledných rokoch rastie záujem aj o westernové jazdectvo.
Jednou z hlavných výziev je dostupnosť kvalitnej infraštruktúry a tréningových podmienok, najmä pre menšie kluby a začínajúcich jazdcov. Je potrebná väčšia podpora zo strany verejnosti a médií, aby sa tento šport dostal do povedomia širšej verejnosti. Na druhej strane oceňujem zápal ľudí v tejto komunite, ktorí sa snažia neustále zlepšovať a organizovať kvalitné podujatia.
Celkovo vnímam jazdecký šport na Slovensku pozitívne. Množstvo talentovaných jazdcov a rastúca komunita naznačujú dobré vyhliadky do budúcnosti. Kľúčové bude pokračovať v budovaní infraštruktúry a vzdelávaní trénerov, aby sa tento šport stal ešte atraktívnejším.
Westernové jazdectvo na Slovensku sa rozvíja. Aj keď nemáme takú dlhú tradíciu ako v USA, komunita sa zväčšuje a kvalitnejšie organizuje súťaže. Stále je však priestor na zlepšenie v oblasti dostupnosti kvalitných trénerov a tréningovej infraštruktúry.

Jazdectvo sa všeobecne vníma ako drahý koníček. Ako to je u Teba a čo by si poradila začínajúcim jazdcom?
Áno, jazdectvo sa všeobecne považuje za finančne náročný koníček, a to hlavne kvôli nákladom na starostlivosť o koňa, vybavenie, tréningy či účasť na súťažiach. U mňa to nie je výnimka – investícia do kvalitného vybavenia a starostlivosti o koňa je nevyhnutná, ak sa tomu človek chce venovať na dlhodobom a zodpovednom základe. Na druhej strane, ak to človek robí s láskou, tak si to zariadi tak, aby to zvládol.
Začiatočníkom by som poradila začať pomaly a realisticky. Nemusia si hneď na začiatku zaobstarať vlastného koňa. Dobré je najskôr navštevovať jazdecké školy alebo si kone prenajímať, aby získali skúsenosti a zistili, či je to naozaj to, čomu sa chcú venovať dlhodobo. Dôležité je aj nájsť si dobrého trénera a postupne sa učiť základy jazdenia a starostlivosti o koňa. Kvalitný základ je kľúčový na to, aby mali zo športu radosť a zároveň sa bezpečne rozvíjali.

Čím sa živíš profesne?
Profesne sa venujem práci, ktorá mi umožňuje venovať sa svojim záľubám, vrátane jazdectva. Snažím sa nájsť rovnováhu medzi kariérou a časom stráveným s koňmi, pretože jazdenie je pre mňa skvelý spôsob, ako zrelaxovať a načerpať energiu.

Koľko času venuješ jazdectvu?
Jazdectvu sa momentálne venujem raz týždenne, čo mi však nestačí, pretože by som si priala mať viac času na tento šport/záľubu. Žiaľ, kvôli tomu, že veľa cestujem po svete, nemám možnosť venovať sa westernovému jazdectvu tak často, ako by som chcela. Mrzí ma to, pretože jazdenie je pre mňa obrovskou vášňou a vždy, keď sa vrátim ku koňom, je to pre mňa úžasný spôsob, ako si oddýchnuť a načerpať energiu.

Okrem jazdectva sa ešte čomu venuješ?
Okrem jazdectva sa venujem viacerým ďalším záľubám. Mám dvoch psov, s ktorými trávim veľa času, najmä pri spoločných prechádzkach a aktivitách. Rada tiež jazdím na motorkách, čo je pre mňa ďalší spôsob, ako si užiť slobodu a adrenalín. Učenie sa cudzích jazykov ma baví, pretože mi to otvára nové možnosti pri cestovaní, čo je ďalšia veľká vášeň v mojom živote. Spoznávanie nových miest a kultúr ma vždy napĺňa a inšpiruje.

2019 eQues